História gréckeho vína

 

Staroveké grécke víno

 

Vína v Grécku celkom iste existovali už od prehistorických dôb. Okolo roku 2000 pred .n.l počas minojskej civilizácie Kréťania prišli do styku s Féničanmi a Egypťanmi na naučili sa tajomstvá výroby vína. V ich lineárnom písme B (1800 -1300 pred n.l.) sa nachádzali písmená, znamenajúce vinič, víno, vinice, keďže víno bolo v tom období vo všeobecnosti veľmi dôležitou súčasťou každodenného života Kréťanov. Najstaršie vinárstvo v Grécku sa datuje okolo roku 1500 pred n.l. vo Vathipetro v oblasti Heraklionu. Ako námorná civilizácia, Minojčania po všetkých egejských ostrovoch i po pevninskom Grécku a rozširovali znalosti o výrobe vína všade, kam prišli. Gréci prostredníctvom kolónií na území dnešného Talianska a Francúzska prišli do styku s Keltmi a títo preniesli tieto vedomosti ešte ďalej na sever. V týchto antických časoch najväčší dopyt bol po vínach z Lemnosu, Ikárie e Trácie, neskôr pribudli vína z Atén, Voiotie, Rodosu a Naxosu. Za čias Alexandra Veľkého boli najslávnejšie oblasti výroby vína na ostrovoch Chios, Lesbos, Samos a Thasos a v pevninskej časti Grécka to boli oblasti Pella, Amphipoli a Philippi. Alexander Veľký počas svojej výpravy proti Trákom prekročil Dunaj a priniesol grécke víno do týchto bolastí okolo roku 330 pred n.l. Amfory na grécke víno z tohto obdobia sa našli v celej podunajskej oblasti až po Viedeň. Avšak až keď Rimania dobyli územie časti dnešného Slovenska, začalo sa vinárstvo rozvíjať v tejto oblasti.   

 

Rímske a byzantské obdobie

 

Po časoch panovania Alexandra Veľkého sa začal úpadok Grécka a gréckeho vína. Rimania obsadili Grécko a hoci ich obdiv ku géckemu vínu bol zrejmý, (Virgil chválil stovky gréckych odrôd, Pliny písa podrobnejšie o gréckych vínach), je pravdou, že priestor pre možnosti vývozu bol menší a kvalita vo väčšine oblastí s výnimkou Kréty poklesla. Krétske vínne amfory z prvých storočí nášho letopočtu sa našli v okolí Ríma, lyonu vo Francúzsku a dokonca vo Švajčiarsku. 

Neskôr sa rímske impérium vyvinulo v byzantské, ale výroba vína už nedosiahla predošlú úroveň, hoci počas tisícročnej histórie tohto impéria boli oblasti, ktoré sa tomuto trendu vymykali. Mnísi v kláštoroch, ktorí sa dostali k mocia k pôde, dokázali dopestovať kvalitné hrozno a začali vyrábať pozoruhodné vína.  Počas tohto obdobia víno Malvasia (sladké) započalo svoju cestu po kráľovských palácoch naprieč Európou. Neskôr na Kréte, Rodose a ďalších egejských ostrovoch okopírovali druh vína z Monemvasie (na juhovýchode pevninského Grécka) a začali vyrábať svoje sladké vína pomenované takisto Malvasia, takže názov Malvasia sa stal namiesto pomenovania geografického pôvodu vína názvom druhu vína.

 

Turecká okupácia

 

Ďalšia kapitola histórie gréckeho vína bola asi najťažšia. Po páde Konstantinopolu ottomanskí Turci obsadili celé Grécko a hoci výroba vína nebola zakázaná, dane za jeho výrobu boli také vysoké, že jediné oblasti, ktoré vyrábali víno na export, boli Monemvasia, Kréta, Rodos. Niektoré egejské ostrovy pokračovali vo výrobe vína vo väčšej miere, zatiaľ čo vo  zvyšnej časti Grécka sa víno vyrábalo len pre použitie doma, alebo v najbližšom okolí.

 

Moderná doba

 

Po založení modreného gréckeho štátu v roku 1830 bolo Grécko veľmi chudobné a obrábanie pôdy bolo jedinou možnosťou ako pozdvihnúť životnú úroveň. Preto vinohradníctvo v Grécku nadobudlo znova dôležitosť a približne v polovici 19. storočia vznikli prvé moderné vinárstva. Žiaľ, príchod phyloxery - choroby viniča zničil veľa gréckych vinohradov a zastavil prvé pokusy o modernú výrobu kvalitného vína. Ale bolo to len dočasné. Po tom, čo phyloxera zmizla, Gréci pokračovali vo svojom úsilí o výrobu dobrého a kvalitného vína a dosiahli ju s Retsinou a Mavrodaphne počas 60. a 70. rokov. Ale úspech prináša sebauspokojenie, kvalita sa rýchlo stratila a obraz gréckych vín sa na dlhé roky poškodil. 

Tak sa dostávame k poslednej kapitole a prichádzame k dnešku. Renesancia gréckych vína prišla až v desaťročí medzi rokmi 1995 . 2005. Mladí ľudia, dobre vyškolení a s úprimným vzťahom k pôde, vo väčšine prípadov v druhej, alebo tretej generácii vo vedení vinárstriev, začali tvrdo pracovať vo vinohradoch, experimentovali, pokúšali sa dorobiť hrozno z takmer vyhynutých odrôd a docieliť vynikajúce vína. A teraz môžeme hrdo povedať, že gréckemu vínu sa darí dobre. Grécko má niektoré odrody svetovej úrovne ako Assyrtiko a Xinomavro a v oblasti Santorini (a čoskoro aj Naoussa) vinárstva, ktoré vyrábajú vína svetovej úrovne. Takže, hoci grécke vína zažili veľké vrcholy a naozaj hlboké pády, teraz sú vo najlepšej kondícii od čias pred naším letopočtom a budúcnosť vyzerá naozaj priaznivo.